Himaláje 

Pohľad na okolie bol taký fantastický, že som bol priam opojený. Tengboche, vo výške 3700m, je bezpochyby jedným z najkrajších miest na svete. Kláštorné budovy stoja na vŕšku na konci dlhej ostrohy, spadajúcej kolmo na rieku Imja. Kláštor, obkolesený domami pozoruhodnej stavby a stredovekého vzhľadu, tvorí jedinečnú rozhľadňu, odkiaľ možno pozorovať najkrajšiu horskú scenériu akú som kedy videl, či to už bolo v Himalájach alebo inde. Na pozadí tmavých borovíc, lišajníkmi pokrytých briez a zakrpatených rododendronov, ktoré sú v tejto výške kríkmi, strmia k nebu zôkol-vôkol obrovské ľadové štíty. Everestský masív tvorí uzáver doliny, hradba Nuptse, čnejúca do výšky 7600m, spadá do vrcholového hrebeňa až po ľadovce na úpätí kolmým 2000m zrázom.

Čo ako strhujúci je tento pohľad, zrak ešte väčšmi upútava obrovský zub, štít, týčiaci sa napravo, oveľa hrozivejšie a bližšie vysunutý k údoliu. Tento vrch, Ama Dablam, má 6800m a zdá sa neprístupný: predstihuje aj najveľkolepejšie pohľady na Matterhorn a možno ho smele prirovnať k Mustagh Tower v ďalekom Karakorame.

Na juhovýchode, priamo nad ostrohou, kde stojí kláštor, veží sa dvojica ľadových štítov s veľmi jemným vrúbkovaním; niektoré ľadové hroty sú ostré sťa ihly a proti belasému nebu zdajú sa skoro priezračné. To sú Kangtega a Thamserku, ďalšie dva končiare temer 7000m vysoké. Na severozápade, pri prameništi Dudh Kosi, čnie dokonale symetrický vrch sťa šíp, zatiaľ čo na juhozápade tiahne sa v dĺžke niekoľkých kilometrov skalná a ľadová bariéra Kvangde, vyše 6000m vysoká.

Stáli sme očarení nádherným obrazom na alpínskej lúčine, kde sa pokojne pásli jaky. Toto bolo ideálne miesto pre prvý základný tábor. Život bol krásny!

John Hunt - The ascent of Everest

Ama Dablam je známa ako jedna z najimpresívnejších hôr na svete, nie pre svoju výšku, ale kvoli svojej kráse, estetike a čistej expozícii. Väčšina skupín skúša výstup juho-západným (SW) hrebeňom, expedičným štýlom, pomocou fixných lán a vynášania zásob, pomalou aklimatizáciou. Hora naberá na svojej popularite. Je bežné, že aj veteráni z Everestu majú problémy s jej technickou obtiažnosťou. Na jej výstup je obvykle potrebných 4-5 týždňov.

summitpost.org 

Himaláje sa tiahnu Áziou v dĺžke 2400 km, v šírke 150 až 400 km, zahŕňajúc všetkých 14 osemtisícoviek na planéte. Pred 80 mil. rokov sa India oddelila, cestovala na sever a napokon narazila do Ázie. Kedy sa to presne stalo, vieme určit z viacerých faktorov, hlavne vďaka veku najmladších fosílií, ktoré v danom páse zostali, čiže pred 50.5 mil. rokov. Keď si predstavíme, že presun 4000 kilometrov prebehol za 30 mil. rokov, čo je tak 13 cm za rok (v geologickom čase obrovská rýchlosť), ponúka sa nám vysvetlenie unikátnej veľkosti, keďže čím väčšia rýchlosť, tým väčší náraz a damage.
Ako teda vznikla najvyššia hora na planéte? Môžeme si všimnúť jasne odlíšiteľné formácie, masívne ohyby skál,dobre viditeľné po stranách hôr. Je to prvá vec, čo nastala po zrážke; ohýbanie a zakrivenie (folds, folding), prirovnateľné vykoľajeniu obrovského vlaku. Materiál bol zakrivený nahor obrovským tlakom. Ale tieto zakrivenia sú len časťou príbehu; nevysvetľujú mohutnú veľkosť Himalájí, je treba ďalšie záchytné body. Pod Dhaulaghiri pozdĺž jeho základu vidno nesmierne veľký zlom (fault, faulting), ťahajúci sa dolu k údoliu rieky Kali Gandaki. Je to zlom, ktorý vznikne tak, že zakrivenie už tlak nevydrží, vytvoria sa prekrútenia a tieto sa neskôr posunú. Takéto zlomy sú pozorovateľné v celých Himalájach.
Zlom predstavuje jeden typ skaly posúvajúci sa ponad druhý, napríklad vápenec (limestone) ponad mramor (marble). Ohýbanie (folding) a posúvanie (faulting) dokazujú inicializáciu procesu budovania hôr. Potrebujeme ale kľúčové body, ktoré dokazujú silnejší proces tvorby hôr. Kamene v rieke naznačujú, že skala bola tlačená aj smerom nadol. Vznikol drahokam, špecifický minerál, ktorý nám prezradí, že kameň išiel až 65 km dolu, smerom ku tekutému jadru, a teplo a tlak vykonali jeho zmenu. Roztavenie vyprodukovalo granit, skalu s bielymi pásikmi, odhaľujúc teplotu 4000 stupňov. Doska posúvajúca sa pod Áziu sa dá predstaviť ako pásový dopravník vytvárajúci hory (channeled flow process).
Zemská kôra kontinentu je obvykle 40 km hrubá. Kôra pod Himalájami je hrubá viac než 80 km. V Alpách je to okolo 60 km. Hlboké kôrové korene sa formujú simultánne. Hory sa formujú milióny rokov, vytvára sa balans, korene sú obvykle 5 krát hlbšie ako výška. Množstvo skaly musí byť vybalancované hmotou pod nimi. Keď sa začala India posúvať pod Áziu, začala zdvojnásobovať hrúbku jej kôry. Udiala sa jedna neobvyklá vec, dolná časť Ázijskej litosféry sa oddelila a „potopila sa“ dolu.
Ázia tak stratila spodnú časť svojej litosféry. Toto tiež pomohlo nadvihnúť Himaláje. Zaujímavé je tiež, že celá Juhovýchodná Ázia bola vytlačená viac na juhovýchod. Kedysi boli tieto miesta viac na severozápade (watermellon seed tectonics). Nad Himalájami smerom ku Číne vzniklo 1000 kilometrov ďalších, menších hôr, je to podobný efekt ako keď sa posúva koberec.
V Himalájach nastala geologická bitka. 400 milión rokov staré more pred 50 mil. rokov začalo stúpať. Bude Everest stúpať aj ďalej alebo tento obor padne? Merania z citlivých GPS prístrojov tvrdia, že Himaláje stále rastú. To, že rastú, má ale jeden veľmi temný následok, a síce, keď sa doska zasekne a tlak bude príliš veľký, dojde k mohutnému zemetraseniu. Indická doska sa posúva popod ázijskú. Za posledných 100 rokov tu nastalo 15 väčších zemetrasení, a raz za niekoľko storočí dôjde k obrovskému zemetraseniu. Nie je to otázka „či“, ale otázka „kedy“ to nastane. Bude to niekoľko minút teroru. Odskáče si to predovšetkým Kathmandu, na všetkých horách nastanú veľké zosuvy pôdy a milióny ľudí žijúcich na oblúku Himalájí budú ovplyvnení.
Druhou silou ktorá pôsobí, je erózia. Oblaky z Indického oceánu sa zachytia a cez Himaláje neprejdú, dôsledkom čoho v týchto oblastiach prší tak často a veľa ako nikde inde na svete. Obrovské množstvá vody tu zásobujú jedny z najväčších riek na svete. A všetka táto voda pôsobí eróziu, ľadovce postupne odkrajujú z hôr. Blízko pri summite Everestu bola dokonca umiestnená malá GPS stanica, ktorá 2 roky merala výšku. Everest rastie 0.63 cm za rok (1/4 inch).
Himaláje pokračujú vo svojom raste. Everest je vo svojom výrobnom procese už 50 miliónov rokov. Sú to najviac aktívne hory na svete, s najhlbšími údoliami, najväčšími skalnými stenami a najväčšou náhornou plošinou. Mnohé vrcholy stále nie sú pomenované. Himaláje predstavujú epickú evolúciu z oceána na úžasné pohorie. Monzún zásobuje 1/5 celosvetovej populácie vodou.
Počas študovania „chemical weathering“ sa prišlo na to, že vždy ked prší, CO2 z atmosféry sa uzamkne v skalách, vzniká tak negatívny greenhouse effect a jeho dôsledkom je aj ochladenie. Za 50 mil. rokov klesla teplota, čo spustilo zatiaľ poslednú veľkú dobu ľadovú. Himaláje fungovali ako špongia, pohltili veľa CO2 z atmosféry. Pred 2.5 mil rokov to pomohlo „deep freeze“, dobe ľadovej, ktorá mala dopad na všetok život na planéte. Himaláje uplatňujú neuveriteľný vplyv na našu planétu. Za ďalších 10 mil. rokov ešte podrastú. 480 km indickej krajiny sa natlačí pod Áziu.