Slovenské hory 

Tatranské štíty to je obrovská sila, sila zakliata do skaly. Tajomné slová spočinuté v žule. Ak ich nevidíme, ak si ich nevšímame, to preto, že kdesi sme stratili cit pre to, čo je pôvodné. Ich odmietavé a neúprosné prostredie vnímavého človeka vábi a zároveň provokuje, vyzýva, láka, odstrašuje a táto večná túžba a neistota spôsobuje nevysvetliteľnú príťažlivosť... Príťažlivosť, ktorú asi nejde zachytiť.

Pavol Barabas

Geologický vek kryštalického jadra Vysokých Tatier sa odhaduje na 300 mil. rokov. Široké a oblé vrcholy Pratatier pokrývali morské vody a z nich sa na kryštalické jadro ukladali masy organických sedimentov. Z usadenín sa postupne vytvárali na západe Červené vrchy a na východe Belianske Tatry. Ďalšie horotvorné sily vyzdvihli do výšky granitové jadro a dažďové vody splavovali z neho mäkký nános hornín.

Súčasný reliéf horstva je dielom viacnásobných pleistocénnych zaľadnení. Intenzívna ľadovcová činnosť úplne zmenila tvárnosť povrchu Vysokých Tatier. Dolinné ľadovce posledného glaciálu boli dlhé 3 až 12 kilometrov, hrubé 50 až 280 metrov. Hĺbili doliny a bočnou eróziou formovali z málo členitých más okolo nich bizarné skalné formácie, zubaté, úzke hrebene, zbrázdené končiare, štrbiny a sedlá. Ľadovce približne pred 10000 rokmi ustúpili. Reliéf Tatier naďalej modeluje voda a mrazové zvetrávanie.