Moonlight nočná prechádzka veľkým hrebeňom

Neskutočná krása ale aj neuveriteľná drina. Začali sme až o 22:00, veď času dosť. Hore popod lanovku ideme priamo strmým svahom. Rezo: "ten zvuk". Ja: "Presne, ten zvuk"... ako sa mačky zasekávajú do ľadového terénu. O pol noci sme v Snílovskom sedle. Náš plán bol okolo 5 ráno doraziť do Strečna. Pod Pekelníkom sme opäť zablúdili, počasie je neurčité, raz je úplne jasno, bezvetrie, inokedy nepríjemné nárazy a husté oblaky. Energie je málo. Až 4:00 sme na malom Kriváni, vietor nedáva šancu fotiť a mám taký útlm že nevládzem vytiahnúť foťák. Oblaky smerom zo Žiliny sa zhustili a začalo prudko fúkať. S GPS v ruke ideme pomaly smerom ku Suchému. Keď som si uvedomoval koľko toho ešte máme pred sebou do Strečna, nebolo mi všetko jedno... Traverz pod Stratencom je ostrý a ľadový, celkovo sme prešli viaceré exponované miesta. Ďalej sa oblaky opäť rozptýlili. Na Suchom nás víta východ slnka, nádhera. A ako vždy, silný vietor a desná kosa. Asi vymením páperku za páperový skafander :) Mažeme dolu, na chate ako tak zbierame sily (ináč parádne upgradli jedáleň) a dobúchavame to peši do Strečna, úmorná cesta (opäť ako vždy). Prichádzame k autu... "Čo ti je**" konštatujeme naraz. Toto sme podcenili. Ako hovoria americkí fitness tréneri, you have to bring it. Tak toto bolo také menšie 10 hodinové bring it, calories out určite prevládlo nad calories in :) Je veľmi málo častí tela ktoré ma nebolia... 10:30 som ľahol do postele a 10:30:01 som bol off. A Ľuboš bol aj tak najlepší, nabudúce nám asi odnesie všetky veci :) Fatra nám opäť ukázala, aká vie byť jedinečná, nebezbečná a zároveň krásna a vždy nezabudnuteľne iná.

{gallery}g201303{/gallery}