Alpy

Alpy sú jedny z najaktívnejších hôr, predstavujú viac ako 100 kopcov nad 4000m, na rozlohe 1200 x 240 km, s najdlhším ľadovcom (Aletsch glacier) dlhým 23 km, prechádzajúce cez 7 krajín, rozdeľujú severnú a južnú Európu. Začali vznikať pred 30 mil. rokov, sú jedným z najmladších pohorí. 

Formovanie Matterhornu a celého alpského regiónu začalo už približne pred 200 mil. rokov, kedy sa superkontinent Pangaea rozdelil na kontinent Laurasia ktorý obsahoval Európu, a Gondwana ktorý obsahoval Afriku. Medzi nimi sa začal formovať oceán Tethys. Zaujímavé je, že skaly, ktoré tvoria neďaleký masív Monte Rosa pochádzajú z Laurasie, pričom skaly formujúce Matterhorn sú pôvodom z Gondwany. Pred 100 mil. rokov sa rozširovanie Tethys oceánu zastavilo a približne pred 90 mil. rokov sa doska oddelila od Gondwany smerujúc ku Európskemu kontinentu.
Pred 30 mil rokov táto časť Afriky zatlačila na Európu, zničila severné more Tethys sea, nasekala jeho dno na tenké kúsky. Pri horotvornom procese boli opäť prítomné ohýbanie skál a posuny.
Matterhorn veľmi pekne kombinuje alpský príbeh. Vrchná časť sa skladá zo šedej skaly, ktorá je o 200 mil. rokov staršia ako skala z morského dna, ktorá tvorí strednú vrstvu „sendviča“. Vrchol Matterhornu patril 2 miliardy rokov starému kontinentu 960 km južnejšie. Keď prastará Afrika skolidovala s Európou, výsledkom boli tri druhy hornín.
Kedysi boli Alpy vysoké ako Himaláje. Otázkou je, kam sa podeli miliardy ton chýbajúcich skál, kam zmizli, keď hory klesli o 3000 metrov? Odpoveď je na svahoch severnejšie od Álp. Miliardy ton skál boli postupne odplavené práve sem.
Základným problémom sú nestabilné mixy skál a hliny, niektoré kopce sa doslova rozpadávajú. Avšak Alpy za posledné 2 mil. rokov dramaticky zmenilo ešte niečo iné, ďalšia mohutná sila, ktorá ovplyvňuje reliéf hôr. Prebehla séria dôb ľadových. Dobrou ukážkou je napríklad hora Eiger. Pred 2 mil. rokov bola veľmi silná doba ľadová, Alpy boli pochované v ľade hrubom viac ako 3 kilometre. Trčali iba končiare.
Ľadovce prichádzajú v cykloch, zakaždým zostria tvár Álp. Hrebeňa sa nikdy nedotknú, ale odrežú jeho základy na oboch stranách. Erózia a gravitácia urobia zvyšok, zanechajú po sebe ostré hrebene a samostatné strmiace sa končiare. Pred milión rokmi bola hora širšia. Každý odchod ľadovca zanechal strmšie okraje a množstvá skaly nad nimi, ktoré gravitáciou skolabovali. Výsledkom je ostrý, týčiaci sa štít.
Dôkazom doby ľadovej sú napríklad trhliny v materskej granitovej hornine. Ľadovce tu vysekali enormné množstvá skaly. Nízka hladina oxidu uhličitého uzamknutého vo vnútri ľadových bublín dokazuje, že tu ľadovce boli prítomné.
Matterhorn bola posledná veľká hora v Alpách, ktorá ešte nebola zlezená. Rovnako severná stena Eigeru, viac ako 1600m vysoká, najvyššia a najhrozivejšia stena v Alpách, predstavovala výzvu. Zradný terén, uvoľnené skaly na Matterhorne, a padajúce kamene a lavíny v stene Eigeru si vyžiadali prvé veľké tragédie. Tieto hory píšu svoje vlastné príbehy...
Do konca storočia stihne Alpy rovnaký osud ako kedysi dávnejšie Tatry. Ľadovce sa topia rýchlejšie ako sa dokážu dočerpať. Alpy zostanú bez ľadovcov. História ukazuje, že to už takto bolo. Hannibal v roku 218 BCE (before common era) s armádou približne 50 000 vojakov a 40 slonov prekročil Alpy aby zaútočil na Rimanov. Bol to 15-dňový, veľmi ťažký trek. Pramene udávajú, že asi polovica jeho armády cestu neprežila. No plán sa vyplatil. V súčasnosti je jeho cesta prakticky nepriechodná. Priesmyky vtedy museli byť bez ľadovcov.
V budúcnosti sa Alpy zmenšia, budú mať okolo 2000 metrov. Nebudú mať žiadne ľadovce. Zdroje pre zásobovanie veľkých Európskych riek vymiznú.